Naši starí rodičia žili v časoch, kedy bol domáci pečený chlieb a čerstvo nadojené mlieko samozrejmosťou. Potom sme prepadli konzumu a všetky staré zvyky zapadli prachom. Ekologická situácia nás však núti naše návyky opäť prehodnotiť. Teraz ani neviem či chvalabohu alebo bohužiaľ (vzhľadom na okolnosti) dnes domáce pestovanie a výroba zažíva svoj návrat. Pojmy ekologický, domáci, handmade, homemade či bez odpadu sú opäť v trende. Rovnako ako i pestovanie byliniek a varenie z čerstvých domácich surovín.

Nemusíte bývať v rodinnom dome so záhradou, dopestovať si ich viete aj na terase alebo na balkóne. Vlastne na to nepotrebujete  ani ten. Na vypestovanie jednoduchých druhov vám postačí okno. Nezaberú veľa miesta, postarajú sa o kopec zelene, príjemnú arómu, hodia sa do kozmetických prípravkov, dezertov či vašich obľúbených jedál. Bylinky majú liečivé účinky a blahodárny vplyv na náš organizmus. Navyše ich na konci sezóny viete vysušiť alebo zmraziť a používať  tak po zvyšok celého roka. Pozrime sa, ktoré bylinky na vašich balkónoch nesmú chýbať, ako ich dopestovať, spracovať a využiť.

Ako sa stať panelákovou babkou korenárkou

alias pestovateľský návod pre tých, ktorí nemajú záhradu

A teraz sa podržte! To všetko mi rastie na obyčajnom balkóne. Na to, aby sa vám ich podarilo úspešne vypestovať je potrebné dodržiavať zopár základných pravidiel. Rada sa s vami podelím o moje skúsenosti, ktoré som nazbierala počas amatérskeho záhradkárčenia.

A nemyslite si, že mi to išlo od ruky vždy. Keby ste mi pred 4 rokmi darovali kvet, môžete si byť istí, že najneskôr do dvoch týždňov by bolo po ňom (maximálna doba, kedy u mňa vydržalo niečo zelené).  Takže čo je zárukou úspechu?

Sadenie

Čo myslíte, semiačka alebo sadenice? B je správne. Pokiaľ máte záhradu, ok nedbám, ale pre  pestovanie na balkóne odporúčam použiť už hotové bylinky. Jednak preto, lebo proces sadenia zo semien je omnoho náročnejší a zdÍhavejší. Po druhé preto, lebo z predpestovaných byliniek máte väčšie šance na úspech. Orientačným dátumom je 15. máj. Po tomto termíne, keď už nehrozí riziko ranných mrazíkov, môžete otužené priesady premiestniť von. Ja síce sadím už v apríli, zato ich však na noc prenášam dovnútra. Nezabudnite ich taktiež pred výsadbou či presunom na balkón aklimatizovať – na chladnejšie prostredie si musia privyknúť postupne, aby nedostali šok. Premiestnite ich najskôr do chladnejšej chodby, až potom na pár hodín von.

Pozor, bylinky nekupujte v supermarketoch, ale v záhradných centrách alebo špecializovaných obchodoch! Neviem vám povedať prečo, zrejme kvôli nekvalitnému substrátu a umelým podmienkam (osvetlením) v nákupných halách, no sú náchylnejše na plesne a uhynutie. Akonáhle sa dostanú do lepších podmienok, jednoducho uschnú. Málokedy vydržia dlhšie než len pár týždňov. Sú skôr určené pre priamu spotrebu ako ďalšie využitie, ale skúsiť to môžete.

• TIP: Pokiaľ si v obchode kúpite jednorázovky alebo zväzky a nepoužijete ich hneď, dajte holé stonky do studenej vody. Takto vám vydržia dlhšie čerstvé. Ak ich chcete skladovať dlhšie, uložte ich v nádobkách alebo vrecúškach do chladničky, alebo ich dajte zamraziť.

Rovno si v záhradnom centre kúpte aj zeminu a kvetináče. Hľadajte substrát pre pestovanie byliniek. Poraďte sa s odborníkom alebo si pýtajte vzdušnú pôdu s prídavkom rašeliny. Nie, nie je jedno, akú použijete. Každá má iné živiny prispôsobené na typ pestovania. Ak sa chcete poistiť, spýtajte sa na organické bio hnojivo (nepoužívajte žiadne chemikálie, budete to predsa jesť!). Ja osobne však žiadne nepoužívam (vôňa i chuť je potom menej intenzívna). Prípadne môžete použiť kompost.

Doma ich rovno presaďte do kvetináčov. Zvoľte nádoby, ktoré sú v priemere aspoň o 3 až 4 cm väčšie ako pôvodné plastové nádoby. Je to preto, aby sa mali kde rozmnožovať a zapustiť korene. Je to jednoduchá matematika: čím väčší kvetináč, tým väčšia bylinka. To platí najmä pre bazalku a rozmarín. Papriku, chilli a paradajky je napríklad dobré zasadiť do hlbokých kvetináčov. Dbajte na to, aby mali zospodu odtokové otvory, takže budete ku každému potrebovať aj spodný tanierik. Toto je extrémne dôležité, inak nemá voda kam odtekať a pôda ako dýchať. Rastlinka vám v tom pomaly ale isto zahynie..

Opatrne ju vyberte z plastového úložiska, v ktorom ste ju kúpili. Dajte pozor, aby ste nepoškodili korene. Spodok kvetináča, do ktorého bylinka poputuje, vysteľte drenážou vrstvou (hlinené črepy, polystyrén, kamienky). Prikryte ju bavlnenou látkou alebo handrou, aby ste oddelili drenážnu vrstvu od pôdy. (Ak tento krok vynecháte, tiež sa nič nestane, no presne takto by sa to MALO robiť, aby bol zabezpečený odtok vody a korene nemali šancu začať hniť v prípade preliatia). Potom nasypte substrát, vložte rastlinku s korienkami a zasypte dostatkom pôdy. Môžete do nej pridať trošku piesku, čím sa prevzdušní. To urobí bylinkám dobre. Substrát zvrchu jemne zahlaďte (ale neutláčajte), polejte a hotovo.

• Vo všeobecnosti môžeme povedať, že bylinky nemajú rady príliš mokré, chladné a vlhké prostredie so silným vetrom. Pozor si dajte, ak máte bylinky doma na parapete. Ak je priamo pod ňou kúrenie, bude sa substrát rýchlejšie vysušovať. Tiež prievan môže rastlinke ublížiť.

Ak túžite po zmiešaných výsadbách, tak do jednej nádoby dajte bylinky, ktoré vyžadujú približne rovnaké podmienky. Spoločne môžete do jednej nádoby zasadiť šalviu, petržlenovú vňať, pažítku, pamajorán a materinu dúšku. Do ďalšieho truhlíka môžete dať aníz, kôpor, koriander a fenikel. V jednom kvetináči môžete pokojne skúsiť nakombinovať aj rôzne druhy bazalky. Pozor si však dajte na mätu alebo tymián, tie sú priestorovo náročnejšie a mohli by utláčať ostatné rastliny.

Poloha

Teraz jej nájdite správne miesto, kde bude mať vhodné podmienky na rast. Bylinky mám doma situované podľa orientácie svetových strán a množstva slnečného žiarenia. Toto má na rastlinky zásadný vplyv. Presúvala som ich dovtedy, kým som prišla na to, aké prostredie im vyhovuje najviac. Rozmarín, pomarančovník a levanduľa znesú sucho a veľa slnka. Preto som ich umiestnila na otvorenú terasu, ktorá je osvetlená prakticky od rána až do večera a v horúcich letných dňoch sa tam teplota vyšplhá aj na 40 stupňov. Všetky ostatné bylinky toto sucho a teplo nezvládali, preto som ich umiestnila na otvorený balkón situovaný na sever. Tu sa im dostáva dostatok svetla až niekedy od obeda, nesvieti na ne však priamo, takže sú chránené pred lúčmi a vyschnutím.

Z mnohých strán som počula, že bylinkám sa najviac darí na miestach situovaných na juh a severne orientované plochy pre ne nie sú vyhovujúce. Ja viem potvrdiť presný opak. Moje bylinky sa tam cítia dobre a rastú ako z vody. Nekecám. Veľmi dobre sa im darí napríklad aj vo zvýšených záhonoch.

Zavlažovanie

Zalievanie je pre bylinky esenciálne. Dbajte na to, aby ste ich nepolievali ani málo, ani priveľa. Niektoré potrebujú vodu denne, iné obdeň, ale všetky pravidelne. Ak na to nemáte čas, skúste prikryť povrch potravinovou fóliou. To v pôde udrží vlhkosť o niečo dlhšie.

Skúste si vždy palcom ohmatať vlhkosť substrátu. Ak je ešte mokrý, počkajte. Alebo sa pozrite na spodné tanieriky. V prípade, že v nich stojí voda, je viac ako jasné, že ich polievať nebudete. Všímajte si aj listy rastlín. Zvädnuté a mäkké sú pravdepodobne smädné. V lete, za predpokladu, že hovoríme o horúcich letných dňoch, rastlinky polievam ráno aj večer. Inak len ráno (pri večernom zavlažovaní sa zvyšujú šance, že vám začne pôda plesnivieť). Nikdy však nepolievajte uprostred dňa! V kombinácii s vonkajšou teplotou a priamym slnkom ich vystavujete prílišnému šoku.

Taktiež pri zavlažovaní dbajte na to, aby ste neliali vodu priamo  na listy, inak sa na slnku ľahšie spália. Zavlažujte len substrát zvnútra, nie povrch bylinky! Ak by ste zvlhčili aj listy a tie by nestihli preschnúť, kým začne pražiť slnko, (napríklad na bazalke alebo druhoch s väčšími listami), vodné kvapky by pôsobili ako lupa a listy by sa mohli vplyvom slnečných lúčov spáliť.

Zastrihávanie

Bylinky by ste mali pravidelne zastrihávať, aby rástli. Ak tak neurobíte, zakvitnú a zdrevenia vám. Napríklad taká bazalka alebo pažítka. Pri zástrihu dbajte na to, aby ste neodstránili príliš veľa a bylinku nepoškodili. Pri bazalke je dôležité strihať lístky tesne pred spojom (nikdy nie po ňom), aby mohla ďalej rásť, pažítku nikdy nezastrihávajte príliš krátko  (blízko pri zemi),  inak zožltne a odumrie. Pri rozmaríne striháme len lístky alebo vrchné stonky, nikdy však nestriháme do hrubej drevenej časti!

Dobre, základy pestovania by sme už mali. To by nebolo ono, keby každá rastlinka nemala svoje špecifiká. Pozrime sa na jednotlivé bylinky do detajlov a povedzme si ako ich pestovať, spracovať a využiť:

Mäta

Pestovanie:

Nemá rada priame slnečné svetlo, vyberte jej preto tienisté miesto. Zalievajte ju často, najmä keď je horúco a sucho. Mäta je ako burina, rastie rýchlo a bez špeciálnej starostlivosti. Potrebuje však dostatok priestoru. Pestujte ju radšej vonku na vyvýšenom priestore, aby nedusila iné rastliny v okolí.

Účinky:

Mäta je bohatým zdrojom vitamínu A, dve polievkové lyžice poskytujú viac než polovicu odporúčaného denného príjmu. Okrem toho je dobrá pre dych, trávenie, pomáha pri nevoľnosti, bolesti hlavy, poruchách dýchania, astme, akné a problémoch s dutinami. Esenciálne oleje v mäte piepornej majú pozitívny vplyv na športový výkon, dychovú frekvenciu a krvný tlak.

Využitie:

Mätové lístky sú najaromatickejšie, no môžete ich aj sušiť (do čaju) alebo mraziť.

Bazalka

Pestovanie:

Bazalka je kapitola sama o sebe. Všetci známi sa mi sťažujú, že sa im ju nedarí dopestovať. Bazalka nemá rada priame svetlo, no ako teplomilná rastlina potrebuje teplo a  dobrú závlahu. Je pomerne náročná na údržbu, ak ju však presadíte do dostatočne veľkého kvetináča,  doprajete jej pravidelný prísun vody a zástrih, bude odolná a košatieť jedna radosť. Voňavé lístky zbierame ešte pred prvým kvitnutím – lebo obsahujú najviac silíc. Aby sme kvitnutie oddialili (vtedy totiž bylinka začína drevenieť), včas zaštipneme vrcholce rastlín. (pozor! – striháme tesne pred rozvetvením tzv. spojom, nikdy nie po ňom)

Účinky:

Bazalka je známa schopnosťou upokojiť nervy, je tiež dobrým zdrojom vlákniny a má detoxikačné účinky na pečeň. Po preflámovanej noci ju teda určite začleňte do raňajok. Bazalka vám pomôže aj svojimi protizápalovými účinkami.

Využitie:

Listy bazalky sa používajú čerstvé, sušené i mrazené. Najaromatickejšie sú samozrejme tie čerstvo natrhané z vašej vlastnej záhradky.

Medovka

Pestovanie:

Dajte ju do priestranného kvetináča, pretože sa rada rozrastá a nedarí sa jej v suchu. Nájdite jej slnečné miesto, nerobí jej však problém ani tieň.

Účinky:

Medovka je pre jej blahodárne účinky súčasťou mnohých bylinných čajov. Upokojuje myseľ, uspáva, chráni mozgové bunky, udržiava hladinu cukru v krvi na stabilnej úrovni a podporuje funkciu pečene. Využitie má aj v kozmetike, pretože má schopnosti rozžiariť pleť a bojovať s drobnými vráskami.

Využitie:

Rovnako ako mäta, aj medovka sa používa najmä v sušenom stave (do čaju), ale čerstvá chutí ešte lepšie.

Pažítka

Pestovanie:

Miluje vlahu, nebojte sa ju preto zalievať o niečo viac než ostatné bylinky. Pravidelne ju strihajte a suché časti odstráňte. Pažítku nerežte blízko pri zemi, pretože by vyschla. Ak necháte pár centimetrov vňate, bude mať silu opäť dorásť. Pokiaľ nebudete pažítku pravidelne zastrihovať, vykvitne.

Účinky:

O pažítke sa hovorí, že je malý zázrak prírody. Je účinná proti parazitom, znižuje krvný tlak, chráni pred rakovinou čreva, pľúc, má dezinfekčné účinky, znižuje  produkciu cholesterolu, odstraňuje zrazeniny v cievach, zohráva úlohu pre zdravie kostí a tak ďalej a tak ďalej…

Využitie:

Pažítku užívame v princípe vo všetkých troch formách – čerstvé, sušené i mrazené.

Petržlen

Pestovanie:

Petržlen nemá rád prudké slnko. Keď lístky žltnú, má ho priveľa, keď vädnú, treba ich poliať. Pravidelné zavlažovanie je nevyhnutné. Petržlen síce rastie pomaly, zato je však dosť odolný. Napríklad proti chladu a poklesom teplôt, preto môže aj bez poškodenia prezimovať. Mne v zime na balkóne rástol aj pod pokrievkou snehu.

Účinky:

Obsahuje vitamíny A a C, a len jedna polievková lyžica ponúka viac než polovicu odporúčaného denného príjmu vitamínu K, živiny, ktorá je nevyhnutná pre krvotvorbu.

Využitie:

Petržlen užívame v princípe vo všetkých troch formách – čerstvý, sušený i mrazený.

Koriander

Pestovanie:

Koriander nemá rád prudké slnko, a čo sa týka pestovania, je trochu podobný petržlenu. Vzhľadom k hlbokým koreňom potrebuje hlbokú pôdu.

Účinky:

Hlavnými zložkami koriandra sú najmä silice, vitamín C, sacharidy a minerály. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, má protikŕčové účinky, bráni nafukovaniu, používa sa pri chrípke a hnačkách. Považuje sa za ženské afrodiziakum. Koriander dodáva telu vlákninu a železo a pomáha dostať ťažké kovy z tela.

Využitie:

Listy sa nesušia, používajú sa len čerstvé, prípadne mrazené.

Tymián

Pestovanie:

Tymián je vhodný pre vnútorné i vonkajšie pestovanie, pretože si zachováva malú veľkosť. Len sa uistite, že má prístup k dostatku slnečného svetla. Nie je náročný na živiny, neprihnojujte ho, pretože sa môže oslabiť jeho chuť a vôňa.

Účinky:

Tymián bol dlho používaný ako bylinný liek na dýchacie problémy, ako je bronchitída, a tiež pre jeho antiseptické vlastnosti. Čo je však ešte lepšie, je prakticky bez kalórií a poskytuje vynikajúcu podporu chutí do polievok, šalátov. Možno vám to zatiaľ nenapadlo, ale skúste ho pridať aj do šampanského. Objavíte nové dimenzie jeho chute.

Využitie:

Tymián užívame v princípe vo všetkých troch formách – čerstvý, sušený i mrazený.

Rozmarín

Pestovanie:

Rozmarín je stredozemná bylinka, preto preferuje ľahkú priepustnú pôdu, sucho a veľa slniečka. Je dobré ho pravidelne strihať, inak zdrevnatie. Je relatívne nenáročný, nevyžaduje hnojenie ani časté zavlažovanie.

Účinky:

Jeho vôňa stimuluje mozgové a srdcové funkcie, zlepšuje pamäť, utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu. Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie a súčasne chráni oblečenie v skrini proti hmyzu.

Využitie:

Na kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety. Rozmarín nemrazíme. Pre jeho výraznú arómu ho používame v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali

Šalvia

Pestovanie:

Šalvia je trochu náročnejšia na starostlivosť. Nadzemnú časť šalvie treba zastrihávať, aby nezdrevnatela. Preferuje ľahšiu pôdu a sucho. Potrebuje dostatok slnečného svetla, dobrú pôdu a polievanie každý druhý deň. Odporúča sa ju jemne prihnojovať.

Účinky

Obsahuje látky obmedzujúce potenie. Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi. Zápar zo šalvie sa používa na oplachovanie vlasov po umytí proti ich šediveniu a lupinám. Táto bylinka má antiseptické a antioxidačné vlastnosti, ktoré môžu pomôcť v boji proti predčasnému starnutiu, čo je vlastnosť, kvôli ktorej ju využívajú kozmetické výrobky. Slúži tiež ako prírodný liek na úzkosť a únavu, a podporuje myšlienkové procesy a funkciu pamäte. Ja si robím z lístkov šalvie čaj vždy, keď mám bolesti hrdla a taktiež  má u nás svoje zastúpenie v kuchyni . Pozrite si napríklad recept na losos saltimbocca.

Využitie:

Listy sa vraj nesušia, používajú sa len čerstvé, prípadne mrazené, no ja ich veru aj suším. Šalvia má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky.

Levanduľa

Pestovanie:

Levanduľa je pomerne veľká rastlina, ktorá najlepšie rastie vonku. Vyberte jej slnečné miesto, na ktorom dostane osem hodín svetla denne. Ak ju už chcete pestovať vo vnútri, uistite sa, že má dobre priepustnú pôdu a na dne kvetináča dostatočne veľké otvory na odtok vody.

Účinky

Levanduľa je nielen pekná rastlina, nesie v sebe tiež mnoho zdravotných výhod. Jej vôňa má upokojujúce účinky, ktoré vám pomôžu zaspať. Dokonca obsahuje antioxidanty známe ako polyfenoly, ktoré bojujú s nafúknutým bruchom. Ak teda trpíte týmto problémom, siahnite po levanduli. Ja ju  mám povešanú aj v mojej špajzičke, pretože je postrachom pre mole.

Využitie:

Levanduľa sa suší, buď so stonkami do zväzku alebo len kvety.

Oregano

Pestovanie:

Oregano patrí medzi divoko rastúce, svetlomilné rastliny a vyhovuje jej 18 – 20°C, pri vyššej teplote sa zvykne ťahať za slnečnými lúčmi, čo rastlinu značne oslabuje. Zásadne sa vyhnite prievanu. Oregano patrí medzi trvalky a bezproblémovo prezimuje i v našich podmienkach.

Účinky:

Má silné antibiotické a protizápalové účinky, pomáha pri nespavosti, je silným antioxidantom  a obsahuje veľké množstvo vitamínov, preto je viac ako vítaným pomocníkom v našej kuchyni.

Využitie:

Lístky oregana (bez stonky) môžeme pre vlastnú potrebu zbierať priebežne alebo aj vysušiť.

Spracovanie

Osobne vysádzam bylinky od marca do mája a na balkóne ich mám niekedy až do novembra. Niektoré rastú aj počas zimy (ako pažítka, tymián… ). Bylinky strihám priebežne, no raz za pár týždňov im doprajem poriadny letný zostrih. Umožňujem im tak ďalej rásť a košatieť. Počas leta žnem aj trikrát, takže sa ujde aj susedom a známym, o zásobách nehovoriac. Bylinkový zber zamrazím alebo vysuším. Ako na to?

Ako spracovať bylinky?

Sušiť či mraziť?

V princípe oboje. Bylinky sušte zavesené vo zväzkoch alebo voľne rozložené na site, ale vždy v tieni a na dostatočne vetrateľnom mieste. Kuchyňa ním zväčša nie je (predsa len para, vlhko…) Ak to chcete mať rýchlo za sebou, môžete skúsiť aj rúru alebo mikrovlnku. Sušenie v rúre na pečenie značne urýchľuje proces sušenia. Bylinky rozložte na plech vyložený papierom na pečenie a vložte ich do rúry, ktorú nastavíte na veľmi nízku teplotu. Spravidla by nemala presiahnuť 30 stupňov. Pravidelne ich obracajte a kontrolujte.

Na uskladnenie sú pripravené vtedy, keď praskajú, ale nie sú natoľko krehké, aby sa drobili až na prach. Uskladnite ich v uzavretých nádobách chránené pred svetlom.

Zabudla som na niečo? Pokojne ma doplňte, opravte alebo sa pýtajte.

Foto: Lucididit, Unsplash