• Potrebujeme: 
•  
•  kvetináče dvoch rôznych veľkostí (menší a väčší)
• maliarsku pásku
• čiernu akrylovú farbu alebo sprej
• štetec
• maliarsku fóliu a rukavice
•  

• 1. asymetrický (šachovnicový vzor)
• 2. symetrický (štýlom pásik na pásik),
• 3. alebo osve

Štedrá večera je slávnostná rodinná udalosť. A preto áno, záleží aj na tom, ako bude vyzerať váš vianočný stôl. Sklo, sviečky, lesklý príbor či kovové krúžky na servítky, to všetko na štedrovečerný stôl jednoducho patrí. Nadčasovým trendom je tiež prestieranie inšpirované prírodou: sušené plody, kôra stromov, jarabina, ihličie, juta či ľan sú zmesou obľúbených zemitých farieb. Medzi favoritov patrí tiež neutrálna biela, ktorú ľahko skombinujete s inými odtieňmi. Iní  siahajú zase po tmavších tónoch aranžovania stola. Luxusné vianočné prestieranie sa zase spája s metalickými farbami zlatej, striebornej či medenej. V ktorom z uvedených štýlov ste sa našli vy?

No a presne v duchu posledne spomenutých sa nesie i moje štedrovečerné prestieranie. Vlani sme si dali inšpiráciu na krásne vyzdobený vianočný stôl nesúcu sa v tmavých šedivých tónoch á`la „50 SHADES OF GREY“ skombinovaných s prírodnými drevenými dekoráciami. Pri tmavom stylingu ostaneme aj tento rok. Len s tým rozdielom, že som tentokrát vsadila na zemité tóny a výlučne prírodné materiály.

Vyberte si farebnú škálu

Zelená a červená sú klasické vianočné farby, ale to vám nemusí brániť siahnuť po úplne inej farbe. Vyberte si farby, ktoré sa páčia vám. Prípadne dolaďte prestieranie k vianočnému stromčeku. Presne tak, ako sme to tento rok urobili my. Na prestretie stola som použila ľanové obrusy aj obrúsky v rôznych farebných prevedeniach – tmavohnedej, škoricovej a námorníckej modrej. Všetky tri farby spolu náramne ladia a dodávajú vianočnému stolu punc honosnosti a pompéznosti.

Dekorácie priamo z prírody

Keďže som ale pri  prírodnej tematike chcela ostať  za každú cenu, zvyšok stola som dozdobila len drobnými halúzkami, malými plodmi a šiškami. Na spojenie všetkých farebných elementov som ako kontrast použila aj vianočné gule v rovnakom odtieni obrúskov i malé dekorácie v podobe zvončekov či iných vianočných dekorácií v bronzovej a metalickej farbe. Obrúsky stačilo ovinúť špagátikom a zastoknúť zaň halúzku. Náramne jedoduché a efektné! Viac netreba!

Miesto svietnika si na našom štedrovečernom stole našiel svoje miesto upcyklovaný svietnik zo starých fliaš ladený vo farbách látok. Okolo hrdla ovinieme špagátik, zastokneme halúzku alebo vetvičku rozmarínu a hotovo. Pozrite, takto:

Vianočné prestieranie na stôl sa spája s tradíciami

Jeden z najdôležitejších zvykov v našej domácnosti bolo ovinutie stola lanom. To bolo u nás na Vianoce vždy symbolom rodinnej súdržnosti a spolupatričnosti. Preto nesmel tento element chýbať ani pri dekorovaní vianočného stola.

Na detailoch záleží

Ku krásne prestretému stolu môžete pridať aj menovky, prípadne malú drobnosť alebo darček ako pozoronsť. Štedrovečerný stôl by mal byť aj pekne osvetlený. Sviečky, svetielka alebo svietiace ozdoby by preto určite nemali chýbať. Sú to také malé 2 v 1 (dekorácia + osvetlenie). Nezabúdajte ani na vône! U mňa sa Vianoce spajajú s vôňu škorice, perníčkov a chutného jedla. Určite si pozrite aj môj tip na perfektné vianočné menu.

A čo vaše vianočné prestieranie? Podeľte sa so mnou o vaše tipy.

Ako na špajzu, keď ju doma nemáte?

⁣
Nuž, sú dve možnosti: buď ju oželiete alebo si ju vyrobíte. Ja som sa pustila do druhej z možností a vyrobila si ju zo starého pivničného regálu, ktorý som natrela šedým lakom, naplnila pohármi s tesniacim uzáverom a recyklovanými fľašami od zaváranín a mlieka. Ako premeniť zaváraninové poháre na praktických pomocníkov v kuchyni sme už ukázali v jednom zo starších príspevkov. Vrchnáky som natrela čiernou tabuľovou farbou (na ktorý patrí nutne dátum spotreby) a obsah označila štítkami zo štítkovača. Voilá, vitaj špajza!

⁣
Ok, to by sme mali. Ale čo s koreninami, keď na ne v kuchynskej linke nemáte dosť miesta? Máte doma rovnaký problém? Vyriešime. Vyrobíme.

Potrebovať budeme:

koreničky jednotného tvaru a veľkosti 

(ja som použila 36 ks koreničiek od ROSENSTEIN & SÖHNE)

3 tenučké dosky 

farby (opcionálne)

Kam v kuchyni uložiť korenie?

Túto otázku si kladie snáď každá žena, kuchárka či kuchár. Tiež sa vám stalo, že ste prehľadali skrinku, kde je bežne uskladnené korenie, ale tá mletá paprika tam nebola?  Klasika. Aj mne sa povaľovali haldy koreninových sáčkov v skrinke vedľa sporáka. Keď som potrebovala oregano, musela som vybrať obsah celej police, aby som ho našla. A čím viac korenín som zbierala, tým bola skrinka tesnejšia a neprehľadnejšia. Všade sa povaľovali otvorené balenia a zmixovaný koreninový prach…

Skúšala som to aj s fľaštičkami, no tie (hoci poukladané v rade) nepôsobili veľmi prehľadne. Povedala som si DOSŤ a začala očami behať po voľnom mieste v kuchyni. Presne TAM pôjde koreninová špajza, vravím si… Ale veď tuto aha, pod tento kuchynský regál:

I keď moje riešenie nie je na 100% v súlade so správnym uskladňovaním korenín (skladovanie v tme), vyriešilo mi rad problémov. Koniec-koncov, každý nakladáme so zadaním v rámci našich možností, no nie?

V prvom rade som si zakúpila potrebné množstvo koreničiek. Celkom 36 kusov. Dôležité pre mňa bolo, aby boli priehľadné (bola by škoda zakryť tie prenádherné farby, ktorými koreniny hýria, či?), mali tenšie aj širsie dávkovacie otvory a boli jednotné. Po dôkladnom výbere som si zakúpila koreničky od ROSENSTEIN & SÖHNE. Tie som naplnila koreninami a na každú z fliaš nalepila štítok s názvom obsahu (ako inak štítkovačom DYMO).

V druhom rade som si pripravila tri tenké drevené dosky, ktorých šírka zodpovedala priemeru fľaštičiek a dĺžka šírke steny. Keďže naša kuchyňa je ladená v industriálnom štýle, rozhodla som sa drevené dosky pred montovaním premaľovať. A síce farbou s imitáciou hrdze. Dosky sme následne namontovali na stenu v pravidelných odstupoch  a na záver na ne poukladali aj naplnené a označené koreničky. 

Odhliadnuc od toho, že teraz sú všetky koreniny po ruke a na jednom mieste, sú aj krásne zorganizované, prehľadné a svojou hrou farieb dotvárajú aj príjemný dojem upratanej kuchyne. PLUS! A to je hádam jeden z najdôležitejších bodov – tým, že som ich premiestnila zo skrinky pri sporáku (pri ktorom vzniká pri varení takmer zákonite para) ďalej od kuchynského ostrova, korenie sa konečne nelepí. Tí, ktorí máte korenie v blízkosti sporáka zrejme viete o čom hovorím.

No a na záver vám pripájam tipy na správne skladovanie korenín ako i ostatné alternatívy na ich uskladnenie v kuchyni.

Ako skladovať korenie, aby vydržalo dlho čerstvé?

• skladovať korenie ideálne v tme a suchu, bez prístupu vzduchu
• zabrániť prístupu vlhkosti, často sa stane, že pri použití korenia siahneme do nádoby vlhkou rukou alebo lyžicou čím znížime jeho kvalitu.
• Neskladujte korenie pri zdroji tepla, napríklad v skrinke nad varnou plochou, v teplom a vlhkom prostredí sa často šíria pliesne a korenie sa tak rýchlo kazí.
• väčšina mletého korenia vydrží pri správnom skladovaní 1 až 2 roky, ale je naozaj potrebné ho správne skladovať, celé korenie má dlhšiu trvanlivosť  3 až 5 rokov

10 tipov na rôzne umiestnenie koreničiek:

• Na vstavanej zástene
• Uložte ich do zásuvky
• Zospodu hornej skrinky
• Na dverách komory
• Na tabuli alebo chladničke
• Na točni (otočný stojan na koreniny)
• Na podnose
• Na vnútornej strane dvierok skrinky
• Úzky výsuv v kuchynskej linke
• Na stene

Foto: Lucididit

Výroba tohto betónového stolíka ma síce zamestnala na niekoľko víkendov, no námaha sa rozhodne vyplatila. Keďže nie som betonár, dopustila som sa hneď niekoľkých chýb. Najväčšou bol výber plechovej nádoby na liatie betónu. Nemôžem povedať, že to bolo nevedomosťou. Ale nájsť plastovú nádobu s priemerom 40 cm a viac bol pomerne problém. Nuž, ak sa vám nechce pracne píliť a snažiť sa stiahnuť plechovú nádobu doslova z kože, potom sa toho radšej vyvarujte. ALE! A to je hlavné, vyšlo to! Lebo mohlo to aj nevýjsť, všakže. Vďaka podrobnému výrobnému  postupu, ktorý som s vami po celé víkendy zdieľala, môžete vychytať všetky muchy a chyby, aby bol TEN váš ešte krajší. Pre pripomenutie, postup nájdete na mojom Instaprofile v highlights pod názvom DIY TUTORIALS.

Poďme si však stručne zhrnúť, čo budeme na výrobu betónového stola potrebovať a ako sa doň pustiť.

Potrebovať budeme:

3 drevené nožičky

podložku z drievotriesky (cca. 30 x 30 cm)

plastovú okrúhlu formu s priemerom cca. 40 až 50 cm a hÍbkou cca. 10 cm

betón

klince

akrylovú farbu (podľa vašej preferencie)

brúsny papier

obojstrannú lepiacu pásku

štetec

jednorázové rukavice

pracovnú fóliu

 

Nástroje:

ručnú miešačku na betón

brúsku

vŕtačku

pílku

V prvom rade si pripravíme konštrukciu. Tá bude pozostávať z drevených nožičiek, ktoré kúpite v ktoromkoľvek OBI, BAUHAUSE alebo BAUMAXE. Či si vyberiete nožičky oválneho alebo hranatého tvaru, či takéto drevené alebo kovové v štýle industriál, je len na vás. Ja som si vybrala drevené a oválne, aby som ich zladila s kreslami v obývačke, no vašej vynaliezavosti sa medze nekladú.

Po kúpe sme nohy museli zrezať na dĺžku 50 cm. To je ideálna výška všetkých odkladacích či konferenčných stolíkov.  V prípade, že budete musieť skracovať aj vy, snažte sa o to, aby bol rez mierne šikmý. To bude zohrávať zásadnú rolu pri šikmom sklone celej trojnožky.

Na tenkú podložku z drevotriesky si nakreslite do stredu rovnomerný trojuholník. Na vrcholoch všetkých jeho strán si načrtnite body, do ktorých sa bude vŕtať. Presne na tie totiž pripevníte nožičky ich šikmou plochou tak, aby vám vytvárali trojnožku (zhruba ako statív na fotoaparát). Podložka z drevotriesky ich všetky spojí a bude držať pokope pri zalievaní.

Dobre, konštrukciu už máme. Teraz  máte dve možnosti. Buď sa pustíte do miesenia betónu, alebo do nožičiek (tie bude treba ešte upraviť). Odporúčam sa do nich pustiť radšej teraz. Bude to podstatne jednoduchšie. Brúskou ich zbrúste pekne do okrúhla alebo do šikma (ako chcete). Potom máte na výber opäť dve možnosti: 1. buď ich necháte čisté alebo 2. ich do jednej tretiny nafarbíte ako som to urobila ja.

V prípade, že aj vy budete chcieť vašim nožičkám obuť takéto ponožtičky, smelo do toho. Odmerajte si od spodu každej nohy 15 cm. Ceruzou si dÍžku zaznačte, aby bola farebná plocha na všetkých rovnomerná. Na zaznačenom mieste oviňte každú nohu obojstrannou lepiacou páskou a spodnú plochu vymaľujte farbou podľa vašej preferencie. Stačí obyčajný akryl (odporúčam aspoň 2 vrstvy. Druhú nanášame až po zaschnutí!) Keď je farba suchá, pásku stiahneme a ponožky sú na svete! Ak ste sa rozhodli pre industrálne kovové nožičky, dobrá správa! Celý tento odsek môžete preskočiť.

A teraz poďme k najšpinavšej časti celého projektu – k miešaniu betónu. Pri jeho kúpe dbajte na to, aby nebol úplne surový. V každom obchode nájdete niekoľko druhov betónu. Čím jemnejšie častice obsahuje, tým bude hladší. Pokojne sa poraďte s predajcom. Ak teraz čakáte, že vám poviem, koľko betónu máte zmiešať s akým podielom vody, sklamem vás. Budem ako moja mama v 17-tich, keď som sa jej pýtala na postup pri výrobe cesta. Jej odpoveď znela: „Od oka.“ Presne tak som postupovala aj pri miesení betónu. Ale v princípe platí, že vodu dolievame postupne. Ak je hmota veľmi tuhá, pridajte vodu, ak príliš vláčna prisypte betón. Sami budete vidiet, či sa vám zdá hmota pririedka či prihustá. Na miešanie budete potrebovať ručnú miešačku, inak to budete miesiť do večera.

Ak je betón dobre vymiesený, vylejte ho do dobre vymastenej formy (ako keď pečiete koláč). Vnútorné strany formy namažte olejom. Motorovým alebo tzv. oddebňovacím (na ktorý som dostala tip). Ak nemáte, postačí aj klasický rastlinný, ktorý používate pri varení v kuchyni. Alebo formu vysteľte hrubším igelitom. Alternatív na postup tu máme hneď viacero.

Ako som spomínala na začiatku, my sme na liatie betónu použili plechovú nádobu. Vy sa však ozhodne poobzerajte po plastovej alternatíve. Pri vyberaní si na mňa spomeniete. Prvá vrstva by mala mať hÍbku aspoň 3 až 5 cm. Betón po vyliatí do formy vytraste, aby ste z neho dostali von vzduch a nechajte aspoň hodinu schnúť. Ale pozor! Nenechajte ho schnúť príliš dlho, inak by sa vám obe vrstvy následne nemuseli spojiť.

Po uplynutí tejto doby položte na prvú vrstvu (pekne centrálne), našu nožičkovú konštrukciu (naruby, teda nohami nahor) a zalejte druhou vrstvou betónu (ktorý ste si rovnako čerstvo namiešali). Opäť potrebujeme hÍbku minimálne 3 až 5 cm. Ak sa vám nohy vykrútili alebo pohli z chceného uhla, upravte to TERAZ, kým je betón ešte vlhký! Potom nimi veru už nepohnete. Rovnako ako pri prvej vrstve, aj tu mierne vytraste. Celú betónovú konštrukciu odložte aspoň na týždeň – dva na chladné miesto a betón pravidelne zalievajte vodou. Zabráni to vzniku trhlín pri jeho schnutí. Nechajte ho schnúť pekne prirodzene a pomaly.

Zhruba po týždni až dvoch môžete betón z formy vybrať. Nehovorím, že to pôjde ľahko. Možno budete musieť použiť silu, no verím, že to dáte. Ak sa vám na povrchovej ploche vytvorili trhliny, buď ich zatrite betónom, alebo obrúste alebo nechajte tak, teda  RAW – a zalejte trebárs epoxidom alebo lakom.

Nuž, to by bolo hádam všetko. Milí priatelia, ja vám zaželám už len veľa šťastia pri výrobe.

Vaša Lucididit.

Foto: Lucididit