Ako zatočiť s nudnými stenami a prebudiť v sebe umelca
Nemusíte byť slávny Picasso, Klee ani Warhol, aby ste sa chopili remesla. Hovorí sa, že maľovať dokáže každý, rovnako ako čítať a písať. Stačí len cvik a istú dávku trpezlivosti. Maľba je navyše skvelý spôsob, ako sa odreagovať, vyjadriť svoje emócie, len tak zrelaxovať alebo ozvláštniť fádne steny v byte. Obrazy dodajú vášmu domovu umeleckého ducha a kopec tvorivej energie. Poďte nazrieť do môjho sveta, v ktorom sa snúbi umenie s filozofiou. Takto vyzerá môj príbeh v obrazoch…
Maľujem, odkedy som si vedomá svojho JA. V hlave sa mi vynárajú desiatky spomienok. Otca šklbem za károvanú drevorubačskú flanelku a prosím ho, aby mi ukázal ako sa kreslí koník. Obkresľujem, lebo kresliť beztak neviem. Prichádzajú Vianoce a každý člen rodiny dostáva svoju vlastnú podobizeň. Čo vám poviem, karikaturistika mi už vtedy išla od ruky. Potom prichádza hodina výtvarnej výchovy. Zoznamujem sa s uhlíkmi a tušom. Náramne ma to baví. Mame už cestou zo školy vysvetľujem, že sa musíme zastaviť v obchode s domácimi potrebami. Treba mi nové farbičky…
Od čiernej k farbe
A takto som sa prekreslila až do puberty. Juuuuj, obdobie temna. Suchý pastel, ceruza a napodobeniny slávnych idolov. John Lennon, The Beatles, Jim Morrison, Gándhí… Nemám vlastný názor, neviem kto som a čo chcem. Hltám názory iných a beriem ich za svoje. Aj o tom je dospievanie. Hľadáme sa a vzdorujeme voči rodičom a spoločnosti. Strácame sa a opäť sa hľadáme. Nadväzujeme nové známosti, zabávame sa a život je gombička.
Ešte netušíme, že najväčšia a najnáročnejšia známosť je naša podobizeň v zrkadle…
O pár rokov neskôr… som dospelá a vítam pop-art.
Áno ten, ktorý preslávil kontroverzný Andy Warhol v 60.-tych rokoch 20.- teho storočia. No neboli to plechovky od polievky, ani slávna Marilyn, ale paradoxne tá farebnosť, ktorá ma na komerčnom umení uchvátila. A možno deficit z “temnej puberty”?
Viete, farby majú jednu neuveriteľnú zvláštnosť – robia svet krajším a farebnejším. Vplývajú na našu psychiku, zdravie aj nálady. Či chceme alebo nie, každá farba vyvoláva v človeku isté emócie. Máte svoju obľúbenú? Tak vidíte. Mojou je tyrkysová. Ani v nemocniciach nemaľujú steny na zeleno bez príčiny. Farby ovplyvňujú naše nálady, vzťahy, ba dokonca aj chuť do jedla. Nebudem vám tu písať o ich psychológii, chcem len povedať, že na farbách záleží. Majú moc o akej ani len netušíme, lebo sa nám zdajú samozrejmé. Mňa fascinujú, inšpirujú a rozvíjajú moju tvorivosť.
A preto maľujem!
Od pop-artu k abstraktom
Ale vráťme sa do môjho ranného postpubertálneho štádia. Zanechávam pop art a prechádzam k abstraktom. Veľa ľudí v nich nevidí viac ako čmáranice. No nie je to tak! Výber farieb, ich kombinácie a dynamika majú svoj význam. O tom abstraktné umenie je – nie o predmetoch, tvárach či krajinkách, ale o farebnej a tvarovej harmónii.
Abstraktné výtvarné umenie vnímam ako hudbu – a teda srdcom. Poznáte to, keď sa zrazu z rádia ozve vaša obľúbená pesnička? Nabudí vás to, možno sa začnete podvedome hýbať do rytmu, či si len tak klopkať prstami. Alebo keď počujete pieseň, ktorá vás vracia do spomienok na váš prvý bozk? A rovnako aj pohľade na moje obrazy si viem presne vybaviť moje rozpoloženie, náladu aj okolnosti, za ktorých som obraz tvorila. Maľovanie je pre mňa spôsob ako vyjadriť svoje pocity a emócie. Vyjadriť smútok, hnev, radosť. Alebo sa len tak odreagovať a relaxovať. Niečo ako slepačia polievka pre dušu.
Metamorphosis znamená premena
A teraz vám ukážem niečo, čo som si všimla len v posledných dňoch, keď som dávala dokopy svoju galériu.
Pozrite sa na tieto dva obrazy.
Obraz Metamorphosis vznikol v čase, keď som hodila za chrbát bolestivý rozchod. Emocionálne vyprahnutá, zranená, no stále dosť silná. Môj mindset bol síce nastavený pozerať do budúcna, no v srdci pálili stále tlejúce krátery. Rany z minulosti na mne viseli ako dvojkilový balvan. Každý krok vpred bol pomalý a ťažký, chcelo to svoj čas… Obraz Words je môj najnovší. Namaľovala som ho čisto intuitívne. Žiadne vopred premyslené hlboké myšlienky. Len nepopísaná tabula rasa, farby a ja. Vidíte ten rozdiel? Myslím, že vám tu svoje rozpoloženie nemusím vysvetľovať. Dvojkilový balvan sa zmenil na kamienok. Niečo ako talizman, o ktorom viete, ale nepotrebujete ho.
Je fascinujúce sledovať, ako sa prostredníctvom obrazov dá tlmočiť reč vašej vlastnej duše. Výber farieb je často podvedomý. Prostredníctvom nich komunikujeme so svetom a maľba nie je nič iné ako osobný denník v obrazoch. Vždy keď maľujem, cítim sa ako pierko. Všetok zbytočný balast prenesiem na plátno, pomenujem ho a zavesím na klinec. Toto je moja autoterapia, vďaka ktorej som si vytunovala fádny biele steny v byte. Skúste to aj vy!
No a na záver vám prezradím ešte jedno z mojich prianí. Vždy som si želala mať doma vlastnú galériu. Dnes ju mám a priateľovi moje čarbanice vôbec nevadia. Práve naopak. Podporuje ma a neustále mi pripomína, že by som sa mala viac venovať tomu, čo ma robí šťastnou. Vypnúť, nájsť si chvíľku pre seba a rozvíjať svoju kreatívnu dušu.
A tak to má byť!
Celú moju galériu si môžete pozrieť TU.
Foto: Lucididit
Na jej výrobu postačí:
