Hovorí sa, že mať vlastný byt či dom je nikdy nekončiaci projekt. Súhlasíte? Musím povedať, že pomaly tomu začínam rozumieť. V podnájme nebol dôvod ani priestor na prerábky. Teraz nevidím dôvod s nimi prestať. Áno mami, už chápem, prečo sa u nás každý rok presúval nábytok, aby si si ho mohla poobzerať z inej perspektívy.
Odhodlanie
Investícia a následné sťahovanie do nového domu či bytu je veľký životný krok, ktorý by sme si mali dôkladne premyslieť. Preto má pomerne zdĺhavý a náročný priebeh. Nebesá a to sťahovanie! Ak vám môžem dať dobrú radu, nesťahujte sa v zime (ako ja). Alebo ešte lepšie, nesťahujte sa vôbec. Ten, kto má túto skúsenosť za sebou vie, že ho sprevádza neprestajný stres a chaos.
Transformácia
No akonáhle “krabice hrajú pod novou strechou tetris”, začína sa diať niečo úžasné. Ten proces premeny, keď doslova každý kút pod vašimi rukami ožije a váš príbytok začne dýchať s vami, robí zo štyroch stien viac než len dom či byt – vzniká domov. Túto tvorivú etapu si nesmierne užívam. S priateľom do nej investujeme veľa času a energie, ale robíme to s láskou. A keď sa láska k prírode snúbi s kreativitou, vyzerá to asi takto:
Keď sme sa pred vyše rokom nasťahovali do nového holého bytu, našou jedinou túžbou vtedy bolo, aby sa raz stal oázou pokoja, do ktorej sa budeme zakaždým radi vracať. Tohto plánu sa držíme dodnes, i keď minimálne pol roka to vyzeralo úplne inak. Topánky v tejto krabici, kabát v tamtej krabici, posteľné prestieradlá v krabici pod krabicou vedľa hentej krabice. Celé 4 mesiace sme defacto len prehadzovali kartóny zo strany na stranu. Dobre čítate, 4 mesiace a’ la „living in the box“! Nech akokoľvek plánujete, oneskorené dodacie termíny, komplikácie či prípadné reklamácie sa radi postarajú o rýchlu studenú sprchu. Tí, ktorí sa rozhodli pre stavbu domu to poznajú veľmi dobre, ale to je už iná dimenzia.
A tak nám kuchyňa pribudla až na štvrtý mesiac. Dovtedy boli pomazánky s chlebom každodenná poživeň. Úradoval aj “hotel mama” alebo sme štopkali výplaty do lokálov v blízkom okolí. V snahe čo najviac ušetriť na zariadení sme si na najvyššie poschodie doteperili starú desaťročnú ľadničku. To sa dalo čakať, že vypovedá tesne po tom, ako ju celú ponatieram čiernou kriedovou farbou. Štýlovo vyzerala, len škoda tej roboty. Každopádne, ak máte aj vy doma starú bielu techniku so žltkastým nádychom, tabuľovou farbou ich viete sťaby prútikom premeniť na nové. Predtým sa ale uistite, či to má vôbec zmysel a nemrháte len časom (ako ja).
(Starý nábytok je vždy ideálny objekt na novú premenu. Farbami viete dať život takmer každému starému kúsku. Takto vyzerala premena klavírneho krídla na stôl.)[/caption]
Ale čo tam po chladničke keď nemáte ani kuchyňu! Tak oželieme aj tie pomazánky, čert to vzal! A potom len tak bez opýtania prišla moľa a bolo. Už asi viete, že na kontaminovanie celej domácnosti stačí jediná. Či už bola na vine pekáreň v náprotivnej budove alebo potraviny ležiace mesiace úhorom v krabiciach nevedno, no to už aj tak nehralo žiadnu rolu. Všetky sáčkové potraviny putovali do koša a miesto dekorácií som po byte rozmiestňovala lapače, levanduľu a poháre naplnené vygooglenými lektvarmi. Ak aj vy bojujete s podobným problémom, určite vyskúšajte jeden z mojich upcyklingových nápadov a zatočte s ním.
Kúpeľňa? Obdobný príbeh ako pri ľadničke. Stokilová práčka putovala cez všetky poschodia, aby sa nám na mieste činu po pár týždňoch pokazila. Kto mal vedieť, že nová na seba nechá vyše mesiaca čakať? Wheeeeyyy. Let‘s go back to the roots. Nech žije ručné pranie a odratá koža na prstoch! Ale poďme do obývačky (teda aspoň podľa pôdorysu sa to na ňu podobalo). Dodanie pohovky sa predĺžilo len o luxusné dva mesiace. Pohodaaaa. A tak sme ja a môj nešťastný zemepán sledovali telku na zemi, zato v štýle – na starožitnom orientálnom koberci! Alebo sme ju nesledovali vôbec a hodili sa rovnou čiarou do postele.
- TIP na kúpu sedačiek v tvare U
Ešteže aspoň tú sme mali. Na moje nešťastie vodnú. Prečo na nešťastie? Žblnkajúc vo mne noc čo noc vyvolávala potrebu navštíviť toaletu a keď sa priateľ na druhej strane otočil, ja som na opačnom konci už chytala morskú nemoc . Ale dobre, i na toto si zvykneš. Keďže spálňa bola pre nás oboch jediným možným miestom oddychu, ktorý sme vtedy nutne potrebovali, zariaďovali sme ju ako prvú. Tu sme išli chvalabohu na istotu – sadneš do auta smer IKEA, schmatneš, kúpiš, doma poskladáš, hotovo.
Ale poviem vám, napriek všetkým starostiam to boli pekné chvíle. Tvrdo sa sedelo na tej zemi bez gauča, neľahko sa umývali zadrbané plastové taniere v kúpeľňovej vani, blbo sa prali hordy oblečenia v predklone, ale ako sa hovorí: „čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Všetko prebolelo a my sme sa pustili do roboty. Užívali sme si každý jeden spoločný projekt, každú triesku v prste i tú svalovku v ramenách. Lebo to k tomu jednoducho patrí, človeče! Naviac som zistila, že som v boyfriendovi našla spriaznenú dušu. To, že spoločné výtvory našich kreatívnych chvíľ majú intímny charakter a neopísateľnú hodnotu asi nemusím spomínať.
Budget
Keďže sa zakaždým vyskytli nečakané výdavky, ktoré nám prešli cez rozpočet, museli sme popremýšľať nad tým, kde a ako ušetriť. Odpoveďou pre nás bola renovácia, recyklácia a upcyklácia, ktoré dnes tak hrdo prezentujem. Vravím si: “Heeey, veď obaja máme slabosť pre „staré“ veci, tak prečo im nedať šancu na nový ŽIVOT?“ A tak mesiac čo mesiac pribúdali nové kúsky a bytové doplnky. Niečo kúpené (IKEA – komody, FAVI – stolčeky, BONAMI – dekorácie), niečo darované, niečo prerobené.
Stôl zo starého krídla bol náš prvý a zároveň najväčší spoločný projekt. Nasledovala knižnica z druhej časti krídla, špajzička z pivničného regálu, toaleta s čiernymi tabuľovými stenami, komody zo starých kusov nábytku, lampy z konzol či police z nevyužitých dosiek. Tento mesiac bol u nás opäť mimoriadne plodný. Pribudol regál visiaci na utiahnutom opasku, knižný kútik, kobaltovo modrá stena v obývačke a tyrkysová trikolóra na stenách v predsieni. A zďaleka sme neskončili. Hovorí sa, že mať vlastý byt či dom je nikdy nekončiaci projekt…
Ur4ite si nezabudnite prečítať aj pokračovanie článku Ako sťahovať, zariadiť a nezošalieť II.
Foto: Lucididit, Unsplash
