Už ako dieťa som po ňom túžila (myslím ten klavír). Otec mi vtedy pre pokoj v domácnosti kúpil malé detské piano veľkosti počítača, čo samozrejme nezodpovedalo mojim predstavám, no „hrať“ sa na ňom dalo aj tak. Nikdy som nechodila na hodiny klavíru a tak sa nadšenie pre novú hračku rozplynulo tak rýchlo ako prišlo. Dodnes však milujem jeho zvuk ♥. Navyše je to štýlový a elegantný kus nábytku, ktorý zaručene upúta každú pozornosť.
Pri nedávnom sťahovaní som natrafila na staré rozladené krídlo. Najlepšie časy malo už za sebou, z kláves fungoval už len každý štvrtý. Spomienky na moju detskú túžbu po klavíri ožili a nápad bol na svete: stôl z klavíra, aký doma nikto nemá. Okamžite som sa do tej predstavy zamilovala a ja mám dnes doma konečne svoje krídlo. No a čo že nehrá, veď ani ja neviem hrať.
Áno, aj to ma napadlo. Som si vedomá toho, že nie každý má doma krídlo a ak ho aj má, tak ho zrejme nemá v úmysle rozobrať, aby si z neho mohol vyrobiť stolík. Absolútne oprávnená námietka. Ale o to tu nejde. Chcem len ukázať, že aj zo starých nepotrebných vecí (ak chceš doslova „harabúrd“ alebo takmer istého budúceho odpadu) sa dajú vyrobiť zaujímavé a jedinečné bytové doplnky. Ber to ako INŠPIRÁCIU. Príklad: “Friend of mine” mi medzi rečou na káve hovorí, že potrebuje NOVÝ nábytok, ale nemôže si ho dovoliť. Chápem. Celkom frustrujúce. Ale to je presne ono – záležitosť perspektívy. Čo tak prestať si konečne lámať hlavu nad tým, ako sa TO nedá a urobiť niečo, aby sa veci pohli smerom vpred? Prerobiť STARÉ na NOVÉ je ideálny spôsob, ako zabiť dve muchy jednou ranou. Vlastná výroba má navyše obrovskú pridanú hodnotu:
- je ekologická
- je tvoja a
- je omnoho lacnejšia ako “ready-made”. Takže na rozpočet zabudni. Ten je “totally safe“.
DĹŽKA TRVANIA: odhadovala by som to skôr na dni. Mne to (popri práci a s priateľovou pomocou) trvalo ca 3 dni
NÁKLADY: 50 – 100 € (záleží od toho, koľko z potrebného materiálu nájdeš vo svojej domácnosti)
OBTIAŽNOSŤ: 3/5
Takže čo budeme na výrobu stolíka potrebovať?
brúsku a brúsny papier (na odstránenie starého laku)
valček na maľovanie
špachtľovaciu masu (na vyplnenie dier, hlbokých škrabancov a úpravu nerovností)
podkladový sprej
jednorázové rukavice
špongiu
rohové plechy ako spojovací materiál na nohy (3×3 nohy)
skrutky
skrutkovač a vrtáky
farbu na drevo (pozor, nie vodorozpustná)
povrchový lak
- TIP: tu môžete kúpiť kovanie HETTICH
A ideme na to:
- Takže v prvom rade ideme REZAŤ. Klavírne nožičky majú častokrát rozdielnu výšku, čo je pri výrobe stola dosť problém. Takže ich najprv musíme orezať na rovnakú úroveň. Alebo navštíviť stolára, ktorý to má vybavené za 15-20 minút. POZOR!!! Rozobratie klavíra je na vlastné riziko!
- Hotovo? Tak ideme BRÚSIŤ. Keďže som sa rozhodla držať obývací priestor v duchu jemných a svetlých farieb, pôvodný čierny lak krídla, nech bol akokoľvek elegantný, musel preč. Viem si však predstaviť, že aj v pôvodnej farbe by bol nádherný. Keďže ja si veci často rada komplikujem, rozhodla som sa rovno pre zmenu z čiernej na bielu, a tým pádom pre tú hádam najšpinavšiu časť celej výroby – brúsenie. Pre tento krok je ideálnou voľbou jednoznačne exteriér. Celý ten “prasačinec” sa však v prípade ponechania pôvodnej farby dá ľahko ušetriť a preskočiť tak aj celý rad ďalších krokov.
- V mojom prípade však ešte po brúsení nasledovalo kompletné vyčistenie celej platne od zbytkov čierneho prachu,
- zatretie všetkých nerovností bielou špachtľovaciou masou,
- podkladový sprej, vďaka ktorému farba na povrchu lepšie drží a
- následne samotné LAKOVANIE. Chcelo to celkom 6 vrstiev aby som dosiahla skutočne biely efekt. Ale ani o vrstvu viac, inak by štruktúra dreva kompletne zanikla. Rovnakým štýlom som postupovala aj pri všetkých troch klavírnych nožičkách, len s tým rozdielom, že som namiesto nanášania farby valčekom použila sprej. Vzhľadom na ich atypický tvar mi to prišlo praktickejšie.
- No a až tu nasleduje krok tak pre čiernu ako aj bielu verziu – samotná MONTÁŽ. Tu už len jednoducho skrutkami spojíme nožičky s platňou 90-stupňovým rohovým plieškom a hotovo. A stôl je de facto hotový.
- Ja som však pod kolieska nôh dodatočne pridala drevené podstavce, ktoré som natrela betónovou farbou. Dôvod? Metalové kolieska jednak nie sú statické a jednak by mohli pri pohybe ľahko poškodiť povrch podlahy.
- No a ako to častokrát býva, ideš do pivnice hľadať spací vak na stanovačku a zrazu nájdeš všetko, ale úplne všetko okrem spacáku. A tak mi prešiel cez ruky napríklad nepotrebný šuplík z rozobratého stolíka. No nezober ho. Hádaj kde je teraz.
- A tu je definitívny VÝSLEDOK:
Foto: WM, ilustračné foto: Pixabay
Ahoj Marianka, ako pisem vyssie, rozobratie klavira je na vlastne riziko! Rozhodne by som to neskusala. Mohlo by to byt dokonca nebezpecne, ak by sa do toho pustil laik. Urcite by som to nechala na profesionalov ako sme to robili my. Potom sa uz tvojej kreativite medze nekladu.
Mňa by zaujímalo ako si ten klavír rozobrala – mala si na to nejakého profíka? Chystám sa spraviť niečo podobné, ale trocha sa obávam toho rozoberania… Ďakujem 🙂