Nekecám! Trvalo mi presne dva roky, kým som vyriešila dilemu ako naložiť so stenou v obývačke. Hovorím o tom kuse bielej steny za televízorom, ktorý vám padne do očí ihneď, ako vojdete do miestnosti. “Tam rozhodne patrí nejaký eyecatcher!” – hovorím si. Do užšieho výberu sa dostalo niekoľko alternatív: tapeta, betónová stena, tehlový obklad a akvarelová maľba. Ako to napokon dopadlo? 

Tak, že sme sa vylučovacou metódou dostali späť na začiatok. Tapeta by možno bola skvelá, no vzhľadom na vysoké riziko, že by ma po krátkom čase omrzela, sa mi zdala pomerne drahá. Na TOTO ma upozorňoval takmer každý tretí, ko ju doma má, preto som si dala na jej výbere extra záležať. Naštudovala som si všetky DO´s a NO GO´s, nechala si domov poslať desiatky vzoriek, dokonca som na túto tému napísala aj článok pre portál domadoma.sk. Keď sa povie tapetovanie, hovoríme o budgete niekoľkých stovák eur. Na toto netreba zabúdať! 

Betónová stierka bola mojou druhou a hádam aj napreferovanejšou alternatívou. No tento surový industiálny look už dostala podlaha v kuchyni a predsieni  a 16 m² je vám už celkom prominentná plocha. A tak sa aj tento bod ″na betón škrtá″. S tehlovým obkladom to bola obdobná tortúra. Lebo keď tehly, tak pravé! Tapetové imitácie sú zhruba také uveriteľné ako stôl z masívneho dreva, ktorý je vlastne z drevotriesky. Pravý tehlový obklad však niečo stojí a nie málo! No a akvarelovú stenu, akokoľvek sa mi páčila, mi drahý zavrhol. Ok, a sme tam kde sme boli.

Riešenie však na seba nenechalo dlho čakať…

Tak schválne, kto z nás si v puberte nelepil plagáty na steny? Lebo podľa mňa sme si tým prešli všetci. Ja neviem, či som z toho vôbec niekdy vyrástla, pretože doposiaľ som nimi lepila steny každého bytu. V tom aktuálnom som len vymenila postery za knihy a lepiacu pásku za pripínačky. A rovno nimi vytapetovala celú stenu. S pohárom bieleho v ruke a len o pár grošov ľahšia, vďaka čomu ho nominujem za DIY roka!

Na vvylepšenie interiéru sme doposiaľ aplikovali už desiatky kreatívnych nápadov, no musím povedať, že tento považujem za najgeniálnejší zo všetkých. Ušetril nám stovky eur. Úprava celej steny nás stála len neuveriteľných 6 eur! Presne toľko sme zaplatili za pripínačky – jediný prostriedok, ktorý sme na realizáciu projektu potrebovali. A potom už len kopu starých kníh a časopisov. Tie sme dostali od priateľovho otca, ktorého knižnica je antikvariát sám o sebe. 

Na začiatku bola tabula rasa

Predpokladom na realizáciu tohto projektu bola stena zo sadrokartónu! Prstom zatlačiť pripínačky do steny z betónu by bol dosť problém (ani to neskúšajte, prosím vás!). V prípade muriva by mohla byť riešením koláž, ktorú by ste vopred pripevnili na veľkoplošný papier alebo pletivo a následne umiestnili na plochu steny. Všetko, čo sme potrebovali, boli hordy starých kníh, časopisov a komiksov. Precízne som vytrhávala strany tak, aby bol výber pomerne pestrý a pri tvorbe koláže bol k dispozícii tečúci text, ilustrácie, veľké a tučné nápisy i fotky.

Najprv sme začali textovými stranami, ktoré tvorili akúsi podkladovú bázu. Na tie sme následne pripínali sviežejšie stránky (ilustrácie, fotky, nadpisy) a tu a tam umiestnili hore hlavou, naprieč alebo šikmo, aby sme narušili prílišnú symetriu. Celý proces prebiehal spontánne, v zmysle subjektívneho vnímania harmónie a optického estetična – až kým nevznikol vizuál, s ktorým sme boli obaja spokojní.

To by som  nebola ja, keby som do toho nevniesla kus osobného ducha… a farby! Ľavý vrchný  roh som nechala zámerne „nepopísaný“. Ten som chcela natrieť betónovou vrstvou zdanlivo vytvárajúcej dojem obnažého muriva. Aby som si urobila predstavu, vyskúšala som to na kuse papiera, korý som priložila k zvyšku koláže. No akosi ma to rušilo, preto som od tejto myšlienky napokon upustila.

Aby to však nepôsobilo príliš uhladene, do istých nástenných pasáží som umierneným spôsobom vniesla štipku divokosti v podobe abstraktných prvkov. No a keď sa dobre zapozeráte a zaostríte na detaily, na istých stranách nájdete aj skryté texty, ktorých umelecký pôvod pochádza z pera (alebo lepšie povedané písacieho stroja) nášho suseda:

• Ako i celý rad personifikovaných odkazov, ktoré sme do projektu zakomponovali. Nech žijú pečiatky
• Ale i vlastných ilustrácií, záložiek…
• No a tu a tam som zašila aj nejakú mega starú platňu… Who the f… is Jindřich Bauer?

Je mi jasné, že rovnako ako pri projekte betónová podlaha sa nájdu takí, ktorým sa výsledok páčiť nebude. A to je v poriadku! No ja a môj boyfriend pomÍčka spolubývajúci sme chvalabohu na rovnakej vlnovej a strany z Vogue hneď vedľa tých z medicínskej kroniky nám vôbec nevadia. Ono takéto bláznivé vychytávky dnes nie sú žiadnou raritou. Práve naopak, originalite a kreativite v bývaní sú dvere otvorené! Skontrolovali ste už tie vaše?

Foto: Lucididit