1.Opatrne vyberte kôstku z avokáda a umyte ju. Pri vyberaní by ste ju nemali poškodiť. Následne ju celú ponorte do vlažnej vody v pohári a nechajte cez noc odpočívať vo vodnom kúpeli. Namočenie počas noci spôsobí, že jadierko navlhne, čím sa bude dať ľahko odstrániť tenká hnedá šupka na povrchu. Niekedy zvykne jadierko aj prasknúť, ale to je v absolútnom poriadku.

2. Na druhý deň vyberte jadierko z pohára a ošúpte. Na internete nájdete desiatky článkov, v ktorých tento krok neodporúčajú, ja hovorím dole s ňou! Až teraz príde na rad trik so špáratkami.

3. Predtým však lokalizujte vrchnú (býva zväčša špicatá, no nemusí to byť zákonite tak) a spodnú časť kôstky. Z vrchu vyrastie klíček a spodná časť musí byť namočená vo vode, preto je dôležité ich odlíšiť. Ak je jadierko v tvare guličky a neviete presne určiť, ktorá časť je vrchná a ktorá spodná, orientujte sa podľa maličkého očka, ktoré sa nachádza vždy v spodnej časti jadra.

4. Potom si vezmite  tri/ štyri špáradlá a zapichnite ich do spodnej časti avokáda. Vďaka tomu bude spodok vo vode a vrchná časť na vzduchu. Zapichujte ich  mierne šikmo, smerom dole, aby bola kôstka namočená, keď ju položíte do pohára.

5. Avokádo namočte spolovice do vody a doprajte mu veľa slnečného svetla. Použite sklenený pohár, aby ste videli, kedy začnú rásť korienky a kedy je potrebné vymeniť vodu.

6. A teraz už len čakajte na výhonok.  Do pár dní by ste mali vidieť, ako jadro puká, delí na dve polovice a v jeho strede klíči nový zárodok. Môže sa objaviť už po 2 – 4 týždňoch, ale buďte trpezliví, môže to trvať pokojne aj 8 týždňov. Korienky avokáda nesmú vyschnúť. Prasklina, ktorá na ňom vznikne, je úplne prirodzená a určite nie je dôvodom na vyhodenie kôstky.

7. Keďže sa voda z nádoby odparuje, je potrebné ju dolievať, ba ešte lepšie meniť. Jadierko má totiž tendenciu mazľavieť. Vodu odporúčam meniť každý týždeň/ dva a jadierko prstami jemne opláchnuť, čím zmyjete mazľavý film. Zabezpečíte tým aj to, že voda ostane čo najdlhšie čerstvá.

8. Akonáhle vám z prasklinky začne rásť zárodok/korienok, nie je viac nevyhnutne potrebné, aby bolo jadro spolovice ponorené vo vode. Postačí, aby sa spodná časť jadra dotýkala vodnej hladiny. Dôležité je už potom prakticky len to, aby bol vo vode korienok. Pokiaľ totiž necháte kôstku v tomto štádiu aj naďalej ponorené spolovice vo vode, môže sa stať, že vám jadro začne hniť a odumierať.

9. Keď z jadra vyrastie klíčok, na ktorom začnú rásť lístky, dostávate sa do finálnej fázy a rastlinka je defacto pripravená na sadenie.

10. Všeobecne platí, že semeno by nemalo zostávať vo vode viac, ako tri mesiace. Myslím si však, že ak ho v kúpeli necháte i dlhšie, nič sa nestane. Ide skôr o to, ako sa klíčku darí ako o to, ako dlho je vo vode. Keď z neho vznikne stonka dlhá približne 15 cm, môžete teoreticky sadiť. Prakticky by som však ešte počkala a stonku podstrihla na cca. 8 cm. Hruškovec (ako sa avokádo odborne nazýva) znáša rez veľmi dobre. Zastrihnutie podporí jeho rast a umožní ho systematicky tvarovať.

11. A kedy môžeme avokádo konečne zasadiť? Keď znova dosiahne dĺžku 10-15 cm a má rozvinutých prvých pár lístkov. Vtedy klíčok premiestnite do zeminy tak, aby vrch kôstky vytŕčal zo zeme a umiestnite ho na slnečné miesto. Dôležité je, aby bola vrchná polovica odhalená nad zemou! Avokádo je dobré zasadiť do klasického substrátu na zelené rastliny, ideálne takého, ktorý má v sebe pridaný humus.

12. A naďalej nezabúdame na zástrih! Ak chcete mať hustý krík, listy odštikujte – vždy prvé dva listy na vrchole stonky. Vďaka pravidelnému rezu dokáže tento vždy zelený strom vytvoriť peknú korunku.

Avokádo potrebuje veľa slnka a veľa vody. Ale žiadne priame slnečné lúče! Najlepšie je miesto pri okne so záclonou, kde je svetla dosť, ale je rozptýlené. Avokádo má rado vlahu, treba ho viac polievať – približne každý druhý deň a prospeje mu aj ostrekovanie vodou. Takže rosiť, rosiť, rosiť! Počas jari a leta je vhodné ho dvakrát do mesiaca hnojiť hnojivom na zelené rastliny. Nepoužívajte žiadne chemické hnojivá!

Vždy na jar treba skontrolovať, či zospodu kvetináča vidno korene a ak áno, tak ho presadiť do kvetináča s obvodom o pár centimetrov väčším, ako bol pôvodný. Toto platí prakticky pri všetkých rastlinách rovnako. Akonáhle sa začnú korene rozťahovať, pýtajú si viac miesta. V prvých mesiacoch života avokádo rastie pomerne rýchlo, a teda bude istotne potrebovať presádzanie. Keď už je staršie, rast sa zastaví a stonka začne odspodu drevnatieť.

• Raz mesačne odporúčam ponoriť korienky do vody a po pár minútach vytiahnuť a nechať odkvapkať. Ak sa objavia žlté listy, avokádo ste preliali, preto ho nechajte pár dní bez zálievky.

Kedy začne avokádo rodiť prvé plody?

U avokáda je ťažké odhadnúť, kedy bude mať prvé plody. Niektoré stromčeky ich majú už po 3 až 4 rokoch. U iných to môže trvať aj 15 rokov. No možno vám nezarodí nikdy. Na toto sa musíte pripraviť! Táto informácia vás asi sklamala, no vlastnoručne vypestované plody avokáda asi nebudete zbierať. Museli by ste mať veľké šťastie a úplne fantastické podmienky. Napríklad v skleníku. Ale to nevadí. Aspoň budete mať peknú izbovú rastlinku so zaujímavým príbehom.

Listy spustené smerom nadol či žltnúce a hnednúce konce listov sú najčastejšie problémy pri pestovaní tejto plodiny. Ale čo býva ich príčinou?

• Slabé listy spustené smerom nadol nastávajú, keď má rastlinka nedostatok vlahy. Jednoducho sa to vyrieši tým, že budete zalievať častejšie a pridáte aj hnojenie, aby malo avokádo viac živín.
• Žlté listy zas znamenajú, že rastlinka má príliš vlhkú hlinu. Treba kontrolovať, či nie je v tanieriku pod rastlinkou alebo v črepníku zvyšková voda, ktorá sa nestihla odpariť.
• Hnednutie listov je často spojené s vystavením priamemu slnečnému žiareniu. Sú takpovediac spálené. Ale i príliš silné zavlažovanie signalizuje rastlinka zhnednutím listov, preto to s vodou nepreháňajte – odporúča sa viac poprašovať listy vodou pomocou mechanického rozprašovača.
• Opadávanie listov – dôvodov, prečo rastlinám hnednú a opadávajú listy, môže byť viac. Najčastejšie je prílišné zalievanie a premokrenie pôdy, ale aj sucho; prievan, náhla zmena prostredia (prenesenie na iné miesto), prudká zmena teploty či bakteriálna, prípadne hubová choroba. Avokádo síce vyžaduje vlhšiu pôdu, nie však premokrenú – korene začnú hniť, odumrú a rastlina paradoxne trpí suchom, lebo nemá čím prijať vodu. Vtedy listy hnednú a opadávajú.